Free Essay

Sfd Sdfafsd Afsfas

In: Business and Management

Submitted By schwolco
Words 2266
Pages 10
Populačný a potravinový problém soc. – ekon. rozvoja. Populačný problém: za posledných 250 r. sa počet obyvateľov sveta zvýšil 10 násobne, dnešný stav sa zdvojnásobí, než sa stabilizuje. Demografické trendy súčasného sveta – dva protichodné vývojové trendy v dvoch častiach sveta: a/Európa a Severná Amerika: 2/3 obyvateľov živí 1/3, trend: počet obyvateľov začne pomaly ubúdať → aktívna časť obyvateľov bude musieť uživiť viac dôchodcov ako dnes. b/rozvojové krajiny (RK): v Afrike – ½ obyvateľov musí uživiť druhú polovicu, demografická explózia tretieho sveta. Transformáciu meniaceho sa sveta umocňujú dva trendy: stále rýchlejší nárast svetovej populácie, migrácia obyvateľov RK z vidieka do miest. Populačný problém – rozvojové krajiny: realizujú politiku zameranú na reguláciu plodnosti – antipopulačná p. India – Indov sa rodí viac ako Číňanov → tlak na infraštruktúru a nízke zásoby vody a potravín, maximálne 3 deti v rodine → nepomer medzi narodenými pohlaviami → nelegálny výber pohlavia, potraty. V minulosti epidémie – prirodzený regulátor počtu obyvateľov. Čína - za 15 r. sa znížil počet detí na ženu o 2/3, starý čínsky zvyk – rodina musí mať mužského potomka → každé tretie tehotenstvo sa prerušuje. Afrika – problém: rodí sa jedno dieťa za druhým, otrasné životné podmienky → jedno z ôsmych detí sa dožije piateho roku života. Významné faktory ovplyvňujúce rast populácie: vzdelanie: 15-ročná školská dochádzka → vyšší vek vstupu do manželstva, nepriama úmera medzi vzdelaním ženy a počtom jej detí → čím vyššie vzdelanie, tým menej majú detí, ktoré sú zdravšie, vzdelanejšie ženy majú vyššie príjmy , menšia pravdepodobnosť otehotnenia pred dosiahnutím dospelosti. Chudoba: kolotoč chudoby, epidémií, nestability, totalitných zriadení, vojnových konfliktov, občianskych vojen, terorizmu. Riešenie populačného problému: posilnenie postavenia žien – plná účasť produktívneho a reprodukčného života, ekonomická sebestačnosť, vlastný príjem, vzdelanie → kvalifikácia, sebavedomie. plná rovnoprávnosť – cez: informačná činnosť, vzdelanie, zákonodarné opatrenia. program plánovaného rodičovstva: zásada voľby – informovanosť, účel programov, doporučené riešenia populačného problému: rodina, posilnenie postavenia žien, vzdelanie, reprodukčné práva, predchádzanie potratom, sexuálna výchova mládeže. Populácia po r. 2050: rozvojové krajiny, vyspelé krajiny, úbytok pracovných síl: reforma penzijného systému, liberálnejšia imigračná politika, začala klesať miera pôrodnosti zaistených a vzdelaných stredných vrstiev, zmena → schopnosť vybrať si partnera a prispôsobiť sa životu v preľudnených mestách. Potravinový problém: dva základné protichodné javy: a/obecný nedostatok potravín b/nadmerný príjem potravín a nevhodné zloženie potravy. riešenie potravinového problému: potravinová bezpečnosť – dosažiteľnosť a stabilita potravinových zásob na národnej úrovni domácností a jednotlivcov. výživa obyvateľstva: počet rastu obyvateľov sveta( tempá rastu počtu obyvateľov sa zmenšujú – absolútne prírastky na globálne zvyšujú), ekonomická úroveň- základ pre rast životnej úrovne obyvateľstva (HDP/obyv.) t. j. zabezpečenie dostatočnej kvality a kvantity výživy, úroveň výroby potravín- tempo rastu výroby potravín je vyššie ako obyvateľstva (okr. Afriky), nerovnomernosť zabezpečenia potravinami. Hlad a nedostatočná výživa: hladomor – akútny nedostatok potravín sprevádzaný epidémiami. Podoby hladu: hladovanie – nedostatočná potrava z hľadiska kvality a kvantity, chronický hlad – dlhodobý nedostatok energie z potravín, podvýživa – nedostatok príjmu energie + ochorenia.hĺbka hladu – priemerné množstvo energie chýbajúce podvyživeným, aby pri miernej fyzickej záťaži mohli zachovať svoju telesnú hmotnosť. hlad je brzdou ekonomického rozvoja – slabý a nemocný človek nevyužíva svoj potenciál a krajina sa nemôže rozvíjať.rozsah hladu (rozdelenie krajín do skupín): skupina A – nízky podiel podvyživených, malá hĺbka hladu, skupina B – stredný výskyt podvyživených, malá hĺbka hladu, skupina C – stredný výskyt podvyživených, stredná hĺbka hladu, skupina D – vysoký podiel podvyživených, stredná hĺbka hladu, skupina E – vysoký podiel podvyživených, veľká hĺbka hladu. Príčiny potravinového problému: vplyv klímy, degradácia pôdy ,globálne otepľovanie,príčiny populačné, chudoba,politické nepokoje, náboženské a kultúrne príčiny, vplyv rastu cien ropy a umelých hnojív. Možnosti riešenia potravinového problému: stabilizácia politických pomerov a nastolenie demokracie, riešenia realizované na makroúrovni, riešenie problému chudoby, krátkodobé opatrenia – potravinová pomoc, strednodobé opatrenia, dlhodobé opatrenia. Sociálno-ekonomická zaostalosť rozvojových krajín, problém zadlženosti: Rozvojové krajiny: klasické pojatie( tradicny a moderny sektor), nové pojatie( podiel HDP na obyv.), definovanie javu soc. – ek. zaostalosti: spoločenské parametre, ekonomické parametre, skupina najmenej rozvinutých krajín – kritériá: vzťah (závislosť) ekon. rozvoj a rozvoj spoločnosti:ekonomický rast, rozsah uspokojenia potrieb závisí od: ekonomický rast – rast životnej úrovne: transformácia <=> efektivita. Index životnej úrovne – Human development index (HDI): očakávaná doba dožitia, Dosiahnuté vzdelanie, priemerný reálny HDP /občan/ rok v parite kúpnej sily, optimum hodnoty 0-1. Charakteristické črty rozvojových krajín: predošlá koloniálna závislosť, nízka ek. úroveň s nízkym HDP/obyv., mnohosektorovosť ekonomiky, odvetvová monokultúrna štruktúra ekonomiky, jednostranný charakter zapojenia do MDP: vývoz, dovoz, technická zaostalosť, akútny nedostatok vnútorných zdrojov ek. Rastu, Zaostalosť dopravnej, informačnej a sociálnej infraštruktúry, Prudký rast obyvateľstva – populačná explózia, Zdroje ekonomického rastu: ľudské zdroje- programy zamerané na: zvýšenie úrovne vzdelania, , prírodné zdroje: orná pôda – najdôležitejší prírodný zdroj, poľnohospodárstvo , tvorba kapitálu- príjem z exportu – zaplatenie úrokov.., technológie . Diferenciácia rozvojových krajín: diferenciácia – zosilňovanie nerovnomerností ekonomického, sociálneho a politického vývoja medzi krajinami. prejavy diferenciácie – vývoj HDP, priemyselný rozvoj, technologická úroveň, štruktúra exportu a importu. dôsledok – rôzne postavenie krajín a regiónov vo svetovom hospodárstve: 1.skupina RK – vyspelé RK: rozvoj priemyslu, exportná štruktúra, dovoz, prekonanie zaostalosti => rozšírenie a diverzifikácia vonkajších ek. Vzťahov. 2.skupina RK – proexportne zameraný priemysel na spotrebný tovar 3.skupina RK – exportéri strategických surovín, 4.skupina RK – najmenej rozvinuté krajiny: nerozvinutá priemyselná štruktúra, monokultúrna ekonomika, 12% svetovej populácie, 49 krajín. Spoločensko-ekonomické znaky dynamizujúce vývoj RK: 1.Proces industrializácie- industrializácia – prechodné štádium ek. rozvoja => rast podielu priemyslu na celkovej produkcii HDP, Rast priemyslu v RK je nedostatočný, nakoľko nestačí modernizovať poľnohospodárstvo, vytvárať infraštruktúru, zvyšovať životnú úroveň. brzdiace faktory – mobilizácia vnútorných zdrojov, ľudský činiteľ, kvalifikačná štruktúra prac. sily, nedostatok. Proces industrializácie sa vyvíja dvoma spôsobmi: stratégia podpory vývozu, stratégia obmedzovania dovozov, proces endogénnej industrializácie(zásady a sebestačnosť RK v technológiách – presun výrob z PVŠ do RK) 2. agrárne reformy- riešenie potravinového problému, nutnosť intenzívnych zásahov štátu , 3. úloha štátneho sektora- málo rozvinuté trhové vzťahy – nevyužité zdroje akumulácie, prevaha malovýroby, naturálne hosp., polofeudálne vzťahy, nutnosť intenzifikácie hosp. zásahov štátu, Obchodno-politická spolupráca RK s PVŠ (priemyselne vyspelé štáty)Politika pridruženia – dohody o pridružení (voľný obchod), oblasti záujmu v regionálnej spolupráci: EÚ vs. bývalé kolónie (Rímska konvencia,Dohody z Lomé). Projekt Euroafrika – krajiny AKP: pridruženie v rámci asociačných vzťahov krajín EÚ a bývalých kolónií Afriky, Karibiku a Pacifiku. Dohoda o partnerstve z Cotonu – 23. jún 2000: integrovaný prístup – ekonomické, politické, sociálne, kultúrne aspekty rozvoja ako hlavné ciele, ostatné ciele spolupráce: mier, bezpečnosť, demokracia, odstránenie chudoby, udržateľný rozvoj, integrácia do systému svetovej ekonomiky, základné princípy: rovnosť partnerov, participatívny prístup št. a súkr. sektora, dialód, partnerstvo, kooperácia, diferenciácia a regionalizácia. Dohoda o partnerstve z Cotonu vs. Lomé (odlišnosti)1. Posilnenie politickej dimenzie – politický dialóg( dodržiavanie ľudských práv a demokratických princípov), 2.Participatívny princíp: štátny subjekty neštátne subjekty – komplementarita, 3.Stratégia rozvoja na redukciu chudoby: globálna stratégia rozvoja – ekonomický rozvoj, soc. a ľudský rozvoj, regionálne spolupráca a integrácia. 4.Úprava obchodných vzťahov s požiadavkami WTO dohody o ekonomickom partnerstve, 5.Forma finančnej spolupráce – obmedziť sektorové programy, fixné pridelenie prostriedkov, revízia z hľadiska potrieb a výsledkov Úloha medzinárod. organizácií v podpore RK: UNCTAD – Konferencia OSN pre obchod a rozvoj: hlavné úlohy: programy UNCTAD na podporu medzinárod. obchodu: rozvoj obchodu – Positive Trade Agenda, obchodná politika a rokovanie – liberalizácia obchodných vzťahov, všeobecný systém colných preferencií – zvýšenie cenovej konkurencieschopnosti, surovinová politika – systém MICAS, efektívnosť obchodu – Program obchodných centier. UNIDO – organizácia OSN pre priemyselný rozvoj: dva okruhy činností: operatívna.., udržať rovnováhu medzi troma oblasťami (3E): ekonomická, environmentálna, zamestnanosť. Spoločenská zodpovednosť firiem CSR a jej úloha v soc. – ekon. rozvoji: Aktuálne definície spoločenskej zodpovednosti sa opierajú o všeobecné etické princípy: nestrannosť, angažovanosť, aktívna spolupráca so zainteresovanými subjektami a transparentnosť, sa vyznačujú charakteristikami: univerzálnosť, dobrovoľnosť, aktívna spolupráca so zainteresovanými subjektmi – stakeholdermi, prispievanie k rozvoju kvality života, zdôrazňujú rozvoj, nie iba rast. Posun pohľadu z úrovne „profit only“ (orientácia výhradne na zisk) na pohľad systéme spoločenských a ekologických vzťahov ako tri Pé – people, planet, profit (ľudia, planéta, zisk). Vývoj pojmu CSR sa sformovala až v sedemdesiatych rokoch 20. stor. v USA, v r. 1953 Howard R. Bowen – prvý teoretik spoločensky zodpovedného podnikania => „Spoločenská zodpovednosť“ – je záväzok podnikateľov snažiť sa o také stratégie, robiť také rozhodnutia alebo vykonávať také aktivity, ktoré sú žiadúce z pohľadu cieľov a hodnôt našej spoločnosti. definícia zdôrazňujúca stakeholderov – „spoločenská zodpovednosť je pojmom vyjadrujúcim záväzky firiem voči všetkým skupinám, z ktorých sa skladá spoločnosť, a nielen voči akcionárom. dva aspekty: záväzky si treba osvojiť dobrovoľne, platnosť záväzkov vzťahuje sa aj na ostatné soc. skupiny (spotrebitelia, zamestnanci, dodávatelia, susediace komunity).na prelome tisícročí – mimovládne organizácie a EÚ:„CSR v podnikaní je záväzok podnikania prispievať k udržateľnému ekonomickému rozvoju, k práci so zamestnancami, ich rodinami, miestnou komunitou a spoločnosťou všeobecne za účelom zlepšenia kvality a ich života.“ Tri roviny CSR (rozdelenie podľa triple-bottom-line): 1. Ekonom. rovina CSR: Vylepšovanie procesov, ktorými firma prispieva k rozvoju ekon. prostredia a snahu minimalizovať negatívne dôsledky .Princípy dobrého riadenia firmy (corporate governance), etický kódex, transparentnosť, odmietnutie korupcie. Vzťahy s akcionármi (shareholdert dialoque), vzťahy so spotrebiteľmi, s dodávateľmi, s investormi. Ochrana duševného vlastníctva, reklama, kvalita a bezpečnosť. 2. Socialna rovina CSR: Minimalizovanie negatívnych dôsledkov aktivít firiem na sociálny systém a realizovanie aktivít, ktoré ho pozitívne ovplyvnia. Firemná filantropia a firemné dobrovoľníctvo, dialóg s tzv. Shareholdermi, zdravie a bezpečnosť zamestnancov. Rozvoj ľudského kapitálu, zamestnanecká politika, vzdelávanie,. Vyváženosť pracovného a osobného života zamestnancov (Work - Life - Balance). Dodržiavanie pracovných postupov, zákaz detskej práce, rovnosť príležitostí, rozmanitosť na pracovisku, ľudské práva. Pravidlá lobbingu, boj proti korupcii, rast kvality života, 3.Environmentálna rovina CSR- monitorovaním a znižovaním negatívnych vplyvov organizácie na životné prostredie a prispievanie k pozitívnemu rozvoju životného prostredia.- aktivity, ktorými firmy zavádzajú ekologickú výrobu, investujú do technológií, venujú sa ochrane prírodných zdrojov alebo sa snažia o povzbudenie ekologickej firemnej kultúry, Dodržiavanie štandardov ISO 14000 a EMAS, Ochrana prírodných zdrojov, , Investície do ekologických technológií. Interná a externá dimenzia CSR:-ako sa táto politika prejavuje zvonka a vo vnútri podniku.- možnosti uplatnenia sa odlišujú podľa sfér komerčného pôsobenia firiem, geografickej polohy, kultúry...Španielsko – charita a regionálny rozvoj, Dánsko – zamestnanosť a čo najviac otvorený pracovný trh, USA – silná tradícia vo firemnom darcovstve a podpore záujmových združení. Stakeholders – zainteresované subjekty- organizácie, skupiny ľudí alebo jednotlivci, ktoré sú nejakým spôsobov zainteresované na fungovaní firmy. Každý zainteresovaný subjekt svojím spôsobom ovplyvňuje podnikanie firmy.Medzi stakeholders patria tieto skupiny:- vlastníci, akcionári, investori, spotrebitelia , dodávatelia a obchodní partneri, konkurencia, vláda,MVO a nátlakové skupiny, komunity. médiá. Hybné sily uplatňovania spoločenskej zodpovednosti vo firmách: Nevládne organizácie, spotrebitelia, zamestnanci, dodávatelia, investori, vláda ----> CSR (zamestnanci, ľudské práva, dodávatelia, zákazníci / klienti, prostredie, komunita) .Stakeholders dialóg (dialoque)- identifikáciou a zisťovaním očakávaní zainteresovaných skupín sa začína dilóg so zainteresovanými subjektmi. Výsledkom spolupráce môže byť:posilnenie vzájomnej dôvery,identifikovanie a riešenie problémov, ktorú sú významné pre všetky zainteresované skupiny,dlhodobé partnerstvo medzi súkromným, verejným a neziskovým sektorom, vzájomná motivácia, šírenia dobrých príkladov. Firemná stratégia - obsahuje nástroje na identifikáciu a primerané uspokojenie potrieb všetkých zainteresovaných skupín,- možno ňou zabezpečiť bezproblémové fungovanie a dlhodobé výnosy,. Výsledkom je definícia stratégie zodpovedného podnikania firmy. Zodpovednosť ako súčasť stratégie- postupné presadzovanie CSR sa vyznačuje rastúcim spojením oblasti CSR so strategickým manažmentom a s manažmentom rizík.- CSR viaže sa k samotnému jadru fungovania firmy. Racionálno–obchodný základ CSR:Slúži ako stimul a spúšťací mechanizmus pre prácu pri implementácii CSR na stratégie, sledovanie a vyhodnocovanie prínosov v dlhodobých horizontoch, dôveryhodnosť, zodpovedné podnikanie prispieva k dlhodobému podnikateľskému úspechu. Rozvoj CSR má aj svoje brzdy: CSR ako súčasť kvalitného manažmentu - kľúčová je podpora implementácie princípov CSR zo strany najvyššieho manažmentu.Firmy, ktoré sa rozhodli pre prijatie spoločensky zodpovednej stratégie, vykazujú:Ocenenia -sú vyhľadávané investormi a často sa objavujú v anketách ako „preferovaný zamestnávateľ“. Etické princípy v podnikaní - etika a spoločenské normy – (profit-with-principles), firmy by mali akceptovať nielen zákonom stanovené podmienky, ale aj ostatné normy a očakávania spoločností, v ktorých pôsobia. Legislatíva –Co môže spoločensky zodpovednému podnikaniu pomôcť: (transparentné rastúce prostredie, etika, morálka, ochota, lojalita, transparentné podnikateľské prostredie a transparentná podnikateľská činnosť.) nadstavba rešpektovania platnej legislatívy, ktoré by malo byť samozrejmosťou: - CSR je dobrovoľným záväzkom firmy, ktorý by mal stáť na jasných etických princípoch: nestrannosť, transparentnosť a angažovanosť. Plnenie legislatívnych povinností by malo by pre firmu absolútnou samozrejmosťou. Ekonomické zdôvodnenie CSR:1. Dôvody orientované na profit (úzkezdôvodnenie):kalkulácia,manažment rizík,snaha neškodiť,zníženie nákladov,hľadanie ziskov,krátkodobých plánovací horizont,držanie sa mimo publicity. altruistické dôvody (rozšírené zdôvodnenie): presvedčenie a kultúra, vizionárske, strategické plánovanie,podpora komunity,investovanie,hľadania kvalitných príjmov, kvality života, dlhodobý plánovací horizont, angažovanosť spoločenských činiteľov do dialógu. Desať princípov global compact: Ľudské práva: 1. firmy by mali podporovať a rešpektovať medzinárodne proklamované ľudské práva, a 2. zabezpečiť, aby sa nezúčastňovali na porušovaní ľudských práv. Práca: 3.firmy ba mali podporovať slobodu združovania sa a zaručiť právo na kolektívne vyjednávanie , 4. musia sa odstrániť všetky formy nútenej a nedobrovoľnej práce, 5.treba účinne zrušiť prácu detí, a 6.odstrániť diskrimináciu týkajúcu sa zamestnania a povolania.Životné prostredie 7. podniky by mali podporovať preventívny prístup k environmentálnym problémom, 8.podporovať vývoj a rozširovania technológií priaznivých pre životné prostredie a 9. iniciovať aktivity na propagáciu väčšej zodpovednosti k životnému prostrediu boj proti korupcii 10. podniky by mali pôsobiť proti korupcii vo všetkých jej formách vrátane vydierania a podplácania. Výhody CSR: umožňuje firme manažovať riziká,môže zvýšiť zisk, bezpečnostné smernice, môže znížiť náklady, získanie podpory miestnej komunity, umožňuje lepší manažment ĽZ, Pomáha pri budovaní dôvery a značky, Podporuje inovácie na trhu a vo vývoji produktov, Zvyšuje príťažlivosť pre investorov, Výber investičných príležitostí podľa kombinácie finančných , sociálnych environmentálnych a etických faktov – garanciou bezpečnosti a dlhodobej udržateľnosti firmy, Štátne objednávky. Nevýhody CSR: Nákladnou vstupnou investíciou, Ťažké zorientovať sa v problematike, Obava, či firmy nájdu dôveryhodných či primeraných partnerov, Konfliktu priorít. Čo nie je spoločenská zodpovednosť firiem: 1.Filantropia: (darcovstvo) je jedna z hlavných súčastí CSR, Koncept CSR je nad rámec legislatívnych predpisov – predstavuje pridanú hodnotu a realizáciu manažérskych vízií, smerujúcich ďalej ako je v danom právnom rámci nutné. 2. PR a marketing- nebezpečenstvo kedy je viac peňazí použitých na lesklé publikácie ako na vec samotnú. CSR je súčasťou firemnej stratégie, jej implementácia ide zhora nadol a prelína sa celou firmou ako takou.

Similar Documents